Nepekné priemyselné mesto Devnja, vzdialené tridsať kilometrov na západ od Varny, je dnes známe už len svojím vysoko škodlivým chemickým priemyslom. V 19. storočí však malo po celom Bulharsku povesť hlavného mesta upírov. Cestovatelia, ktorí sa v tej dobe vracali z černomorského kraja, tvrdili, že medzi bulharskými roľníkmi bola veľmi rozšírená viera v upírov. Český balkánológ Konstantin Jireček, ktorý tadiaľto v 80. rokoch 19. storočia cestoval, objavil v izolovaných dedinských obciach na západ od Varny bohatú upíriu tradíciu. Nevysvetliteľné choroby ľudí, ale hlavne ovcí, ktoré boli v tomto kraji hlavným zdrojom príjmu, boli prisudzované návšteve akéhosi krvilačného démona. Dedinčania preto štedro platili miestnym mudrcom (známym ako vampirdžija alebo džadžija) za to, aby zahnali týchto zloduchov preč. Podľa Jirečka boli za najlepších lovcov upírov vo východnom Bulharsku považovaní tí z Devnje.
upíri z bulharska
Verilo sa v to, že sa z ľudí stávajú upíri, ak sa nedodržali pohrebné zvyky, alebo ak ich smrť sprevádzala akási neprirodzená udalosť, napríklad, keď im cez cestu prebehol pes či mačka, alebo napríklad, keď cez telo mŕtvoly prešiel tieň. Po pohrebe potom každú noc vstával z hrobu neviditeľný prízrak pasúci sa na miestych stádach a ľuďom zpôsoboval apatiu a choroby. Upíri mohli nadobudnúť aj ľudskú podobu a kým sa ich podarilo odhaliť, mohli žiť medzi ľuďmi mnoho rokov, mohli sa ženiť a mať mnoho detí.
(zdroj: Rough Guide, BC)