Články s nálepkou ‘upiri’

Lovci upírov

Pondelok, 3. August 2009

Na zahnanie upíra boli zavolaní už spomínaní džadžija, ktorí chodili medzi stádami a držali zdvihnutú ikonu. Ikona sa taktiež hodila, keď sa pokúšali odhaliť miesto odpočinku upírov. Ak ju držali nad určitým hrobom a ona sa začala chvieť, znamenalo to, že vinník bol odhalený. Upírie telo bolo treba exhumovať, do srdca sa zabodla hlohová vetvička a potom sa spálilo. Ak bol ale upír v podobe ducha, mohol sa zahnať do fľaše a tá sa potom hodila do ohňa. Jirečkové zkúsenosti rozhodne neboli ojedinelé. Britskí cestovatelia St. Clair a Brophy, ktorí v 60. rokoch 19. storočia žili v dedine na juhu od Varny, písali o chlapcovi, ktorému nebolo dovolené oženiť sa so svojou milou, pretože miestni ľudia boli presvedčení, že je potomkom upírov. Takisto spomínali, ako vo vedľajšej dedine upálili muža za to, že mal rád nočné prechádzky a pretože sa zistilo, že má iba jednu nosnú dierku.

upiri1

Podľa Jirečka boli najlepší lovci upírov považovaní za potomkov vlkodlakov, ktorí vznikli z pohlavného zväzku upíra a mladej panny - tí boli jediní, ktorí mohli vidieť upírich duchov. O lovcoch upírov, ktorí boli potomkami vlkodlakov sa hovorilo, že majú schopnosť objaviť zakopaný poklad. V krajine plnej tráckych, rímskych a byzantských pozostatkov nebolo ťažké pochopiť, prečo sa myšlienky na množstvo ukrytých čaší a mincí, čakajúcich na objavenie, tešili takej popularite.Ďalšia miestna tradícia je spojovaná s varnským jazerom (zátoka prippomínajúca fjord tiahnúci sa na západ od mesta), ktoré bolo známe ako Upírie jazero. Jazero vraj vyžadovalo každoročne ľudskú obeť. Posledný zaznamenaný prípad je z roku 1933 kedy sa tu aj napriek varovaniu kúpala istá Anna Konstantinova a v určitej chvíli bola stiahnutá pod vodu.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Upíri z Bulharska

Piatok, 31. Júl 2009

Nepekné priemyselné mesto Devnja, vzdialené tridsať kilometrov na západ od Varny, je dnes známe už len svojím vysoko škodlivým chemickým priemyslom. V 19. storočí však malo po celom Bulharsku povesť hlavného mesta upírov. Cestovatelia, ktorí sa v tej dobe vracali z černomorského kraja, tvrdili, že medzi bulharskými roľníkmi bola veľmi rozšírená viera v upírov. Český balkánológ Konstantin Jireček, ktorý tadiaľto v 80. rokoch 19. storočia cestoval, objavil v izolovaných dedinských obciach na západ od Varny bohatú upíriu tradíciu. Nevysvetliteľné choroby ľudí, ale hlavne ovcí, ktoré boli v tomto kraji hlavným zdrojom príjmu, boli prisudzované návšteve akéhosi krvilačného démona. Dedinčania preto štedro platili miestnym mudrcom (známym ako vampirdžija alebo džadžija) za to, aby zahnali týchto zloduchov preč. Podľa Jirečka boli za najlepších lovcov upírov vo východnom Bulharsku považovaní tí z Devnje.

upíri z bulharska

upíri z bulharska

Verilo sa v to, že sa z ľudí stávajú upíri, ak sa nedodržali pohrebné zvyky, alebo ak ich smrť sprevádzala akási neprirodzená udalosť, napríklad, keď im cez cestu prebehol pes či mačka, alebo napríklad, keď cez telo mŕtvoly prešiel tieň. Po pohrebe potom každú noc vstával z hrobu neviditeľný prízrak pasúci sa na miestych stádach a ľuďom zpôsoboval apatiu a choroby. Upíri mohli nadobudnúť  aj ľudskú podobu a kým sa ich podarilo odhaliť, mohli žiť medzi ľuďmi mnoho rokov, mohli sa ženiť a mať mnoho detí.
(zdroj: Rough Guide, BC)