Archív pre rubriku ‘cierne more’

Čiernomorské pobrežie - časť druhá

Štvrtok, 13. August 2009

Prístup k južnej, drsnejšej polovici čiernomorského pobrežia chráni prístav Burgas. Výrazne ho však zatienili historické mestá na polostrovoch na severe i na juhu. Patria medzi ne napríklad staré grécke rybárske dediny, ako sú Sozopol a Nesebar, ktorý je povestný aj zrúcaninami byzantských kostolov a v lete zástupmi turistov. Pobrežie za Sozopolom a pozdĺž tureckých hraníc ponúka prekrásne pláže s bielym pieskom a rozmanitou flórou a faunou; od takmer tropických lesov okolo rieky Ropotamo, až po močiare plné rôzneho vtáctva. Veľké množstvo miestnych múzeí pripomína gréckych osadníkov, ktorí obývali túto oblasť 6 storočí.

cierne-more-bulharsko1

Čiernomorskému pobrežiu vládnu ročné obdobia. Turistická sezóna začína koncom mája a trvá do konca septembra, pričom vrchol dosahuje v auguste. Vtedy sú doprava aj ubytovacie kapacity preťažené. V tejto dobe je ťažké hľadať voľné izby v súkromí, ale pokiaľ sa budete vytrvalo pýtať, určite vás niekto prichýli. Ak ale cestujete sám, môže sa stať, že budete musieť zaplatiť za dvojlôžkovú izbu, alebo dostanete spolubývajúceho. Od októbra do apríla je na pobreží nepríjemná zima a veľa hotelov je úplne zatvorená. Mnoho turistických atrakcií a múzeí je tiež zatvorených, okrem tých vo Varne a v Burgase. Ak už cestujete kamkoľvek, pravdepodobne začnete svoju púť po pobreží príjazdom do Varny alebo Burgasu. Z tade sa dá autobusmi dostať do menších miest a rekreačných stredisiek, aj do iných čiernomorských letovísk mimo Bulharsko. Pravidelné linky jazdia do Istanbulu a existuje rovnako sezónne spojenie s Odesou a Kyjevom.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Čiernomorské pobrežie

Piatok, 7. August 2009

Bulharské čiernomorské pobrežie sa dnes už trochu ukľudnilo. Svoj najväčší rozmach zaznamenalo v 70. a 80. rokoch 20. storočia, kedy toto miesto slúžilo ako vyhlásená rekreačná oblasť celého východného bloku. Aj dnes čiernomorské pobrežie priťahuje státisíce Bulharov a zahraničných návštevníkov. Ohromné turistické komplexy, ktoré tu boli postavené pre západných rekreantov, dodnes slúži svojmu účelu a Bulhari tu v súčastnosti trávia väčšiu časť svojej dovolenky, ako tomu bolo predtým. Dokonca sa v hojnom počte začínajú vracať aj Rusi, Poliaci, Nemci a Česi, ktorí obliehali prímorské mestá v dobách komunizmu. Súkromné podnikanie sa tu uchytilo omnoho rýchlejšie než kdekoľvek inde v Bulharsku a veľké množstvo barov, reštaurácií a prímorských podnájmov kvalitou výrazne prevyšuje väčšinu bulharského vnútrozemia.

Čierne more, Bulharsko

Čierne more, Bulharsko

Mnoho ľudí si pod pojmom bulharské pobrežie predstaví veľké rekreačné komplexy. Tie najväčšie z nich majú dokonca aj lákavé mená ako Slnečné pobrežie a Zlaté piesky, ale nie sú až také výrazné. Novšie letoviská, ako napríklad Albena, ponúkajú rozmanitú škálu hotelov a činností a najmodernejšie “dovolenkové dediny”, ako je napríklad Elenite, môžeme kľudne porovnávať s vilovými osadami v Stredomorí. Dovolenka je v týchto miestach lacná a pláže sú tu čisté. V žiadnom z týchto účelových stredísk ale nespoznáte, ako skutočne vyzerá Čierne more. Sú totiž situované ďaleko od okolitej civilizácie. Pokiaľ cestujete na vlastnú päsť, držte sa hlavných prímorských miest. Nájdete tu veľké možnosti ubytovania v súkromí, rastie aj počet rodinných penziónov a na pláže za mestom sa dá pohodlne prísť peši alebo autobusom. Ideálnym miestom, odkiaľ sa dajú podnikať výlety po severnom pobreží, je Varna, ktorá je hneď po Sofii a Plovdive najživším mestom. Pobrežie okolo Balčiku a Kaliakri na sever od Varny je charakteristické skalnými útvarmi a impozantnými útesmi. Na juhu ležia kľudnejšie prímorské dediny a Logonza - hustý les lemujúci brehy rieky Kamčija.
(zdroj: Rough Guide, BC)

Rieka Ropotamo

Utorok, 7. Júl 2009

Pár kilometrov južne od Arkutina križuje diaľnica rieku Ropotamo, ktorej ústie bolo prehlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Miestne turistické agentúry dávajú Ropotamu nádych mystiky floridských močiarov, obzvlášť tamojším obrím leknám. Tieto kvitnú vždy koncom leta. Realita návštevy tejto lokality však môže byť pre niekoho určitým sklamaním. Výletné lode, ktorých výjazd závisí od počtu ľudí, sa obvykle plavia od diaľnice až k ústiu rieky, pričom cestou míňajú to najlepšie z miestnej flóry a fauny.

rieka Ropotamo - Bulharsko

rieka Ropotamo - Bulharsko

Ich zvyčajná trasa totižto vedie mimo leknové jazierko nachádzajúce sa pri brehu proti prúdu, ktoré je lemované dubmi, bukmi, vŕbami a plazivými liánami. Jazierko je veľkým lákadlom rybárov s množstvom pariem a kaprov. Žijú tu tiež vážky, malé čierne korytnačky a nejedovaté vodné hady. Južne od ústia rieky sa týči mys Maslen, do ktorého vydlabalo more jaskyne a z času na čas sa tu usídlia aj tulene. Najjednoduchším spôsobom ako si pozrieť rieku Ropotamo je dohodnúť si exkurziu z niektorou z cestovných kancelárií v Sozopole. Ďaľším spôsobom je doprava autobusom na trase Sozopol-Carevo a nechať sa vysadiť na moste odkiaľ vyrážajú vyhliadkové lode. Šoféri autobusov však na tomto mieste neradi naberajú pasažierov, takže sa pripravte na to, že cestou späť budete musieť stopovať.

(zdroj: Rough Guides)

Mys Kaliakra

Sobota, 4. Júl 2009

Približne 18 kilometrov pozdĺž pobrežia sa nachádzajú pobrežné útesy, ktorým dominuje dramatický mys Kaliakra. Je to červenkastý skalnatý útes týčiaci sa do výšky 70 metrov nad morom. Pozdĺž pobrežia sú roztrúsené pozostatky  pevností, ktoré tu boli postavené už vo 4.storočí p.n.l. a následne počas vlády Rímanov a Byzantov rozšírené.

mys Kaliakra - Bulharsko

mys Kaliakra - Bulharsko

Tieto pevnosti dosiahli svojho vrcholného významu až neskôr keď Balik a Dobrotica nariadili vykopať do skál šachty, ktorými by mohli ich posádky zásobovať priamo z mora. Podľa jednej z legiend si počas tureckého dobývania štyridsať žien zviazalo dohromady svoje vlasy a radšej skočili z útesu než by sa nechali od Turkov znásilniť. Celý mys je pokrytý bizarnými zrúcaninami, ktoré pochádzajú z čias stredoveku. V jednej jaskyni sa nachádza múzeum pripomínajúce ruského admirála Uškova, ktorý tu v roku 1791 porazil tureckú flotilu a tiež potopenie osmanského delového člnu Chamidie bulharským námorníctvom v roku 1912.

mys Kaliakra - Bulharsko

mys Kaliakra - Bulharsko

Je tu vystavených aj niekoľko tepaných šperkov z obdobia stredoveku a hracie kocky vojakov z 13.storočia. Muslimovia tvrdia, že sa v jaskyni nachádza hrob Sari Saltuka, mystického tureckého hrdinu, ktorý sem podobne ako Sv. Juraj prišiel zabiť sedemhlavého draka a oslobodiť tak dve sultánove dcéry. Podľa kresťanov je to zase miesto odpočinku Sv. Mikuláša, ktorý ochraňuje námorníkov pred stroskotaním a smeruje rybárov k ich koristi.

(zdroj: Rough Guides)