Kamenný les

23. November 2009

Zhruba 18 km priamo na západ od Varny sa po oboch stranách cesty na Devnjiu tiahne pustá buš prerušená množstvom zvláštnych kamenných stĺpov dosahujúcich výšku až siedmych metrov. Hovorí sa im pobiti kameni (stojace kamene), ale obvykle sa tento názov prekladá ako Kamenný les. Tieto podivné strašidelné útvary vznikli asi pred 50 mil. rokov, kedy sa postupne spájali úlomky dvoch kriedových vrstiev. Jedná sa o proces, ktorý je podobný vzniku stalaktitov.

Pobiti Kameni, Bulharsko

Pobiti Kameni, Bulharsko

Dnes je táto oblasť obľúbeným miestom rekreačných cyklistov a ideálna na piknik. Dostať sa sem je pomerne zložité, pokiaľ nemáte svoju vlastnú dopravu. Najlepšie je ísť z Varny smerom na západ po starej ceste do Devnje a ignorovať diaľnicu A2, ktorá vedie súbežne na sever.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Sveti Konstantin (Družba)

16. November 2009

Hneď za Evksinogradom sa predmestie Varny mení v mohutný turistický komplex, postavený v povojnovej snahe o rozvoj pobrežia. Pôvodne sa volalo Družba (Priateľstvo), dnes je to Sveti Konstantin. Toto miesto ako prvé prijalo v roku 1955 západných turistov a od tej doby sa pre ostatné turistické miesta stalo vzorom. Vybrané odborárske zotavovne, ktoré kedysi zdobili severný koniec komplexu Sveti Konstantin, sú dnes hotely pôsobiace pod praporom letoviska Slancev den (Slnečný deň). Miesto má síce svoju vlastnú pláž, ale v skutočnosti je to stále súčasť letoviska Sveti Konstantin. A ani obe spolu nie sú v porovnaní so Zlatými pieskami a Albenou na severe vôbec veľké. To znamená, že tu nie je ani moc čo robiť, ale na druhú stranu do Varny je to odtiaľto iba 12 km.

Sveti Konstantin, Bulharsko

Sveti Konstantin, Bulharsko

Toto rekreačné stredisko pôsobí trochu ako príjemný park - rastie tu mnoho dubov a cyprusov a je tu mnoho malých pláží a zátok. Nevýhodou je, že nie je v noci moc dobre osvetlené a túla sa tu veľa psov. Vďaka tomu, že sa na západnom konci letoviska objavilo niekoľko malých rodinných hotelov, sa tu rozšírili možnosti pre nezávislých turistov.
(zdroj: Rough Guide, BC)

Gagauzovia

20. August 2009

Bulharské čiernomorské pobrežie je domovom niekoľkých komunít Gagauzov – turecky hovoriacich kresťanov, ktorých pôvod je neustále predmetom mnohých polemík. Turecké pramene hovoria, že sú to potomkovia seldžuckých Turkov, ktorí prišli do tohto kraja spoločne so sultánom Izzedinom Kajkausom v roku 1261 a boli čoskoro svojimi kresťanskými bulharskými susedmi prinútení konvertovať. Túto teóriu však spochybňujú  bulharskí etnológovia, ktorí sa domnievajú, že sú to potomkovia pôvodných Protobulharov – tureckých kočovníkov, ktorí prepadli Balkán v 8. storočí. Najpravdepodobnejšie sa však jedná o potomkov Kumánov – ďalšieho tureckého kmeňa – ktorí sa začali presúvať na území východného Bulharska v 12. storočí. Tí tvorili chrbticu pobrežnej ríše Balik a Dobrotica, ktoré vznikli v 14. storočí okolo miest Balčik a Kavarna, nemali však dlhé trvanie.
Mnoho Gagauzov bolo počas trvania Osmanskej ríše islamizovaných a prispôsobili sa tureckým dobyvateľom. Dosť ich ale zostalo kresťanmi a zaistili tak tejto odlišnej komunite trvalú existenciu. Mnoho z nich emigrovalo do Besarábie, kde mohli slobodne vyznávať kresťanstvo. Medzi obyvateľmi bývalej sovietskej republiky – Moldavska – majú dodnes silné zastúpenie a gagauzská oblasť okolo provinčného mesta Komrat sa dokonca teší samostatnosti. V 19. storočí v dobách národných bojov boli Gagauzovia, ktorí zostali v Bulharsku, značne rozpoltení. Mnoho z nich sa pridalo ku gréckemu obyvateľstvu Varny, aby sa tak odlíšili od tureckej vrchnosti, ale aj od bulharských roľníkov. Väčšina Gagauzov sa pridala ku Grékom na protest proti otvoreniu bulharských škôl a kostolov, a preto s nimi mnoho Bulharov po oslobodení nesympatizovalo. Na rozdiel od Grékov ale Gagauzovia nemali žiadnu vlasť, do ktorej by mohli odísť, ale i tak si aj najpriek svojmu malému počtu zachovali svoju osobitosť. Žijú vo Vinici, Kičeve a v mnohých ďalších dedinách, roztrúsených po horách severne od Varny. Starší Gagauzovia dodnes medzi sebou hovoria tureckým nárečím. Spisovná verzia gagauzského jazyka ale v Bulharsku nikdy nevznikla a medzi mladšou generáciou sa už znalosť tohto nárečia vytráca.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Čiernomorské pobrežie - časť druhá

13. August 2009

Prístup k južnej, drsnejšej polovici čiernomorského pobrežia chráni prístav Burgas. Výrazne ho však zatienili historické mestá na polostrovoch na severe i na juhu. Patria medzi ne napríklad staré grécke rybárske dediny, ako sú Sozopol a Nesebar, ktorý je povestný aj zrúcaninami byzantských kostolov a v lete zástupmi turistov. Pobrežie za Sozopolom a pozdĺž tureckých hraníc ponúka prekrásne pláže s bielym pieskom a rozmanitou flórou a faunou; od takmer tropických lesov okolo rieky Ropotamo, až po močiare plné rôzneho vtáctva. Veľké množstvo miestnych múzeí pripomína gréckych osadníkov, ktorí obývali túto oblasť 6 storočí.

cierne-more-bulharsko1

Čiernomorskému pobrežiu vládnu ročné obdobia. Turistická sezóna začína koncom mája a trvá do konca septembra, pričom vrchol dosahuje v auguste. Vtedy sú doprava aj ubytovacie kapacity preťažené. V tejto dobe je ťažké hľadať voľné izby v súkromí, ale pokiaľ sa budete vytrvalo pýtať, určite vás niekto prichýli. Ak ale cestujete sám, môže sa stať, že budete musieť zaplatiť za dvojlôžkovú izbu, alebo dostanete spolubývajúceho. Od októbra do apríla je na pobreží nepríjemná zima a veľa hotelov je úplne zatvorená. Mnoho turistických atrakcií a múzeí je tiež zatvorených, okrem tých vo Varne a v Burgase. Ak už cestujete kamkoľvek, pravdepodobne začnete svoju púť po pobreží príjazdom do Varny alebo Burgasu. Z tade sa dá autobusmi dostať do menších miest a rekreačných stredisiek, aj do iných čiernomorských letovísk mimo Bulharsko. Pravidelné linky jazdia do Istanbulu a existuje rovnako sezónne spojenie s Odesou a Kyjevom.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Čiernomorské pobrežie

7. August 2009

Bulharské čiernomorské pobrežie sa dnes už trochu ukľudnilo. Svoj najväčší rozmach zaznamenalo v 70. a 80. rokoch 20. storočia, kedy toto miesto slúžilo ako vyhlásená rekreačná oblasť celého východného bloku. Aj dnes čiernomorské pobrežie priťahuje státisíce Bulharov a zahraničných návštevníkov. Ohromné turistické komplexy, ktoré tu boli postavené pre západných rekreantov, dodnes slúži svojmu účelu a Bulhari tu v súčastnosti trávia väčšiu časť svojej dovolenky, ako tomu bolo predtým. Dokonca sa v hojnom počte začínajú vracať aj Rusi, Poliaci, Nemci a Česi, ktorí obliehali prímorské mestá v dobách komunizmu. Súkromné podnikanie sa tu uchytilo omnoho rýchlejšie než kdekoľvek inde v Bulharsku a veľké množstvo barov, reštaurácií a prímorských podnájmov kvalitou výrazne prevyšuje väčšinu bulharského vnútrozemia.

Čierne more, Bulharsko

Čierne more, Bulharsko

Mnoho ľudí si pod pojmom bulharské pobrežie predstaví veľké rekreačné komplexy. Tie najväčšie z nich majú dokonca aj lákavé mená ako Slnečné pobrežie a Zlaté piesky, ale nie sú až také výrazné. Novšie letoviská, ako napríklad Albena, ponúkajú rozmanitú škálu hotelov a činností a najmodernejšie “dovolenkové dediny”, ako je napríklad Elenite, môžeme kľudne porovnávať s vilovými osadami v Stredomorí. Dovolenka je v týchto miestach lacná a pláže sú tu čisté. V žiadnom z týchto účelových stredísk ale nespoznáte, ako skutočne vyzerá Čierne more. Sú totiž situované ďaleko od okolitej civilizácie. Pokiaľ cestujete na vlastnú päsť, držte sa hlavných prímorských miest. Nájdete tu veľké možnosti ubytovania v súkromí, rastie aj počet rodinných penziónov a na pláže za mestom sa dá pohodlne prísť peši alebo autobusom. Ideálnym miestom, odkiaľ sa dajú podnikať výlety po severnom pobreží, je Varna, ktorá je hneď po Sofii a Plovdive najživším mestom. Pobrežie okolo Balčiku a Kaliakri na sever od Varny je charakteristické skalnými útvarmi a impozantnými útesmi. Na juhu ležia kľudnejšie prímorské dediny a Logonza - hustý les lemujúci brehy rieky Kamčija.
(zdroj: Rough Guide, BC)

Lovci upírov

3. August 2009

Na zahnanie upíra boli zavolaní už spomínaní džadžija, ktorí chodili medzi stádami a držali zdvihnutú ikonu. Ikona sa taktiež hodila, keď sa pokúšali odhaliť miesto odpočinku upírov. Ak ju držali nad určitým hrobom a ona sa začala chvieť, znamenalo to, že vinník bol odhalený. Upírie telo bolo treba exhumovať, do srdca sa zabodla hlohová vetvička a potom sa spálilo. Ak bol ale upír v podobe ducha, mohol sa zahnať do fľaše a tá sa potom hodila do ohňa. Jirečkové zkúsenosti rozhodne neboli ojedinelé. Britskí cestovatelia St. Clair a Brophy, ktorí v 60. rokoch 19. storočia žili v dedine na juhu od Varny, písali o chlapcovi, ktorému nebolo dovolené oženiť sa so svojou milou, pretože miestni ľudia boli presvedčení, že je potomkom upírov. Takisto spomínali, ako vo vedľajšej dedine upálili muža za to, že mal rád nočné prechádzky a pretože sa zistilo, že má iba jednu nosnú dierku.

upiri1

Podľa Jirečka boli najlepší lovci upírov považovaní za potomkov vlkodlakov, ktorí vznikli z pohlavného zväzku upíra a mladej panny - tí boli jediní, ktorí mohli vidieť upírich duchov. O lovcoch upírov, ktorí boli potomkami vlkodlakov sa hovorilo, že majú schopnosť objaviť zakopaný poklad. V krajine plnej tráckych, rímskych a byzantských pozostatkov nebolo ťažké pochopiť, prečo sa myšlienky na množstvo ukrytých čaší a mincí, čakajúcich na objavenie, tešili takej popularite.Ďalšia miestna tradícia je spojovaná s varnským jazerom (zátoka prippomínajúca fjord tiahnúci sa na západ od mesta), ktoré bolo známe ako Upírie jazero. Jazero vraj vyžadovalo každoročne ľudskú obeť. Posledný zaznamenaný prípad je z roku 1933 kedy sa tu aj napriek varovaniu kúpala istá Anna Konstantinova a v určitej chvíli bola stiahnutá pod vodu.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Upíri z Bulharska

31. Júl 2009

Nepekné priemyselné mesto Devnja, vzdialené tridsať kilometrov na západ od Varny, je dnes známe už len svojím vysoko škodlivým chemickým priemyslom. V 19. storočí však malo po celom Bulharsku povesť hlavného mesta upírov. Cestovatelia, ktorí sa v tej dobe vracali z černomorského kraja, tvrdili, že medzi bulharskými roľníkmi bola veľmi rozšírená viera v upírov. Český balkánológ Konstantin Jireček, ktorý tadiaľto v 80. rokoch 19. storočia cestoval, objavil v izolovaných dedinských obciach na západ od Varny bohatú upíriu tradíciu. Nevysvetliteľné choroby ľudí, ale hlavne ovcí, ktoré boli v tomto kraji hlavným zdrojom príjmu, boli prisudzované návšteve akéhosi krvilačného démona. Dedinčania preto štedro platili miestnym mudrcom (známym ako vampirdžija alebo džadžija) za to, aby zahnali týchto zloduchov preč. Podľa Jirečka boli za najlepších lovcov upírov vo východnom Bulharsku považovaní tí z Devnje.

upíri z bulharska

upíri z bulharska

Verilo sa v to, že sa z ľudí stávajú upíri, ak sa nedodržali pohrebné zvyky, alebo ak ich smrť sprevádzala akási neprirodzená udalosť, napríklad, keď im cez cestu prebehol pes či mačka, alebo napríklad, keď cez telo mŕtvoly prešiel tieň. Po pohrebe potom každú noc vstával z hrobu neviditeľný prízrak pasúci sa na miestych stádach a ľuďom zpôsoboval apatiu a choroby. Upíri mohli nadobudnúť  aj ľudskú podobu a kým sa ich podarilo odhaliť, mohli žiť medzi ľuďmi mnoho rokov, mohli sa ženiť a mať mnoho detí.
(zdroj: Rough Guide, BC)

Mesto Varna

15. Júl 2009

Spoločenský život sa vo Varne točí okolo námestia Nezavisimost. Je tam operný dom, fontána a celá rada reštaurácií a kaviarní. Z tohoto námestia sa ľudia večer vydávajú na prechádzky. Ľudia prechádzajú z námestia východne po bulvári Knjaz Boris I., pritom severne od námestia vedie hlavná príjazdová komunikácia. Na východ je to bulvár Marija Luiza a na západ bulvár Christo Boteva. Bulvár pretína aj námestie Mitropolit Simeon - dôležitú dopravnú križovatku, ktorej dominuje klenutá katedrála Nanebovzatia. Bola postavená v roku 1886 podľa vzoru petrohradskej katedrály. Vo vnútri sa nachádza nádherný ikonostas a biskupská stolica podoprená párom veľkolepých okrídlených panterov, ktoré vyrezal umelec z macedónskeho Debaru. Južne od katedrály stojí v mestských záhradách stará veža s hodinami. Je to nevýrazná stavba, ktorú zaplatili a nechali postaviť v osemdesiatych rokoch 19. storočia mestské spolky. Silueta veže sa ale stala dominantným znakom mesta. Všeobecne však platí, že stred mesta je skôr miestom, kde sa môžete prechádzať a pobaviť v novo vznikajúcich zábavných centrách, ako miestom, kde by ste mohli navštíviť nejaké pamiatky. Tie sa nachádzajú v obytných štvrtiach južne a východne odtiaľto, v uliciach medzi centrom a prístavom. Najväčšie múzeá v meste však nájdete v rušnom prostredí na inak nezaujímavom bulvári Marija Luiza.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Varna a okolie

10. Júl 2009

V dobách, keď bola bulharska Varna cholerou zpustošeným osmanským posádkovým mestom, tadiaľ prechádzalo britské vojsko na svojej ceste do krymskej vojny. Ich generálmajor J.R. Hume o meste povedal, že “to nie je žiadny raj, iba úbohé miesto s minimálnym počtom obchodov”. Pred pár rokmi by mnoho zahraničných návštevníkov zrejme povedalo to isté. V posledných rokoch sa ale tretie najväčšie mesto v Bulharsku snažilo viac ako ktorékoľvek iné, aby sa priblížilo Západu. Svedectvo o tejto snahe je badateľné všade. Od gigantických reklamných billboardov pokrytých západnými značkami až po množstvo pouličných predavačov s rozmanitým výberom turistického gýču. Ulice lemujú módne butiky, zmenárne, autosalóny s japonskými automobilmi, videopožičovne a predajne rýchleho občerstvenia so servírkami v minisukniach. Mládež v baseballových čiapkach sa premáva na skateboardoch na hlavnom námestí alebo sa prechádza po hlavných bulvároch v nepravých “značkových” letných handrách.

Varna, bulharsko

Varna, bulharsko

Aj Varna má však problémy. Lodenice juhozápadne od centra tvoria nepekný priemyselný okraj mesta a väčšina spotrebného tovaru, ktoré sa predáva v centre, ďaleko prevyšuje finančné možnosti obyvateľov predmestí plných panelákov. Aj tak je ale sebavedomý vzhľad prímorskej riviéry príjemnym osviežením po strohosti väčšiny bulharského vnútrozemia. Smelo konkuruje Sofii i Plovdivu množstvom pamiatok a múzeí. Tie ponúkajú všeličo - od pozoruhodných pokladov v Archeologickom múzeu až po výstredné morbidity v Múzeu lekárskej histórie. Z kultúrnych atrakcií púta najväčšiu pozornosť výročné Varnensko ljato (Varnské leto), ktoré sa v roku 2006 konalo už osemdesiaty raz a letný festival vážnej hudby, folklóru a jazzu, ktorý priťahuje umelcov z celého sveta.
Varna je nielen vyhľadávané pobrežné letovisko. Ponúka taktiež prístup do účelových turistických komplexov Sveti Konstantin, Slnečný deň, Zlaté piesky a Albena na severe. V dosahu sú aj kľudnejšie prímorské dediny ako napríklad Kranevo. Populárne sú aj jednodenné výlety, ako napríklad národná prírodná rezervácia Kamčija, vychádzka ku skalnému kláštoru Aladža alebo k bývalému palácu rumunskej kráľovny Márie v Balčiku.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Rieka Ropotamo

7. Júl 2009

Pár kilometrov južne od Arkutina križuje diaľnica rieku Ropotamo, ktorej ústie bolo prehlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Miestne turistické agentúry dávajú Ropotamu nádych mystiky floridských močiarov, obzvlášť tamojším obrím leknám. Tieto kvitnú vždy koncom leta. Realita návštevy tejto lokality však môže byť pre niekoho určitým sklamaním. Výletné lode, ktorých výjazd závisí od počtu ľudí, sa obvykle plavia od diaľnice až k ústiu rieky, pričom cestou míňajú to najlepšie z miestnej flóry a fauny.

rieka Ropotamo - Bulharsko

rieka Ropotamo - Bulharsko

Ich zvyčajná trasa totižto vedie mimo leknové jazierko nachádzajúce sa pri brehu proti prúdu, ktoré je lemované dubmi, bukmi, vŕbami a plazivými liánami. Jazierko je veľkým lákadlom rybárov s množstvom pariem a kaprov. Žijú tu tiež vážky, malé čierne korytnačky a nejedovaté vodné hady. Južne od ústia rieky sa týči mys Maslen, do ktorého vydlabalo more jaskyne a z času na čas sa tu usídlia aj tulene. Najjednoduchším spôsobom ako si pozrieť rieku Ropotamo je dohodnúť si exkurziu z niektorou z cestovných kancelárií v Sozopole. Ďaľším spôsobom je doprava autobusom na trase Sozopol-Carevo a nechať sa vysadiť na moste odkiaľ vyrážajú vyhliadkové lode. Šoféri autobusov však na tomto mieste neradi naberajú pasažierov, takže sa pripravte na to, že cestou späť budete musieť stopovať.

(zdroj: Rough Guides)